Na svojich výletoch si často robíme pauzy na pekných miestach, vyhľadávame čistinky s pekným výhľadom a ideálne aj sedením. Narovnať si trošku nohy, dať si malý snack, alebo sa len tak pokochať.
Nie vždy sa darí také miesto nájsť. Častokrát sme prešli krásnu čistinku, lebo sa nedalo kde posedieť, oddýchnuť. Všelijaké skladacie rybárske stoličky, trojnožky sme časom prestali so sebou nosiť, kvôli tomu že sú neskladné, nepraktické, nepohodlné na sedenie.
Teraz som "objavil" lazy bag, poriadne otestoval a je to môj cestovný gauč :). Aj s taškou to váži 1,2 kg, je to skladné. Nosnosť to má 200kg, dá sa to poloziť na trávu, štrk, ostré kamene, vodnú hladinu, nikde to nemá problém. Nafúkané to je do pol minúty bez potreby kompresoru, stačí pár švihov telom a je to.
Stačí len nájsť pekné miesto, rozbaliť gauč a relaxovať :)
Prvý tohtoročný výjazd mám konečne za sebou. Síce iba okolo komína, ale užil som si to.
Pôvodne sme si chceli dať šnicel na Kalte Kuchl, ale okolnosti nám dovolili vyraziť až po obede. Prvá zastávka klasika na vyhliadke,
kam odtiaľ? Smer Eisenstadt, ale keďže riadne fúkalo, dali sme si iba kolečko okolo Petronell, späť do Hainburgu a šup to opačným smerom na Marchegg. Potom ďalej až k Angern a cez kompu (2€/motocykel) do Záhorskej.
Na slovenskej strane je keška, tento poklad som nemohol nechať nedotknutý :).
Cestu späť sme chceli dať cez Pezinskú babu, ale akurát sa tade hnala búrka, takže rovno smer Stupava a BA.
Tam sme si dali za odmenu 4 chodové menu v Bamboo, úžasné jedlo, odporúčam návštevu.
Odtiaľ s plným brušiskom opäť vyhliadka v Hainburgu a ešte kontrola hladiny Dunaja v Bad Deutch.
A potom už naozaj domov, 170 km okolo komína za nami :)
3
dni voľna a slnečno. Že bude Alpovačka je jasné. Rýchlo si
vybrať cieľ a nájsť ubytovanie.
Nedávno
sme sa vrátili zo Semmeringu, cestou späť sa mi zapáčila dedinka
Gaming a jej okolie. Hľadám vhodné ubytovanie, no pri pohľade na
mapu vidím, že Gaming je vzdialenosťou na úrovni Semmeringu a ja
by som chcel ísť o chlp ďalej. Hľadám teda ubytovanie v okolí
Admontu, kde sme si minule tiež krásne pojazdili. Ceny sú fajn,
hodnotenie ubytka na booking.com tiež, už skoro objednávam, keď
na mňa vyskočí ponuka, ktorá sa neodmieta.
Ubytovanie
v obci Murau, za neskutočnú cenu 69€ za 2 noci pre 2 osoby s
raňajkami. Toľko zvyčajne platím za jednu osobu. Je to o zhruba
100 km ďalej, to by ale nevadilo. Hodnotenie majú dobré,
fotografie ubytovania sú nad očakávania, rozhodnem sa risknúť to
a ubytko objednám.
Cesta
môže začať.
1.
deň BA – Murau cca 420 km
Ráno
sa stretávame na hraničnom priechode Berg, čakáme ešte Paulieho,
ktorý sa nakoniec rozhodol k nám pridať. Má nový interkom, ktorý
by sa mal vedieť spárovať aj s našimi čínskymi zázrakmi, ale
nejde nám to. Teda skôr jemu, tak ostane mimo našej čínskej
skupiny :).
Vyrážame,
cestou ešte tankujeme. Do Murau je to priamo mimo diaľnic niečo
cez 320 km, preto volím trošku kľukatejšiu trasu – chcem
jazdiť, nie hnať sa do cieľa.
Ako
sa blížime k Wiener Neustadt, vidím v diaľke slušnú čierňavu
a naša trasa smeruje presne tam. Veď malo byť krásne slnečno!
Snažím sa trasu trochu odkloniť a obísť búrku smerom k
Eisenstadtu. Zbytku posádky sa kľučkovanie nepáči, zdá sa im že
blúdime, na poslednú chvíľu to otáčam opäť na pôvodný smer.
Pri tabuli „Gutenstein“ mi Pauli hovorí „Tu už to poznám,
ideme dobre“. Ja viem :).
Prichádzame
k prvým kopcom. V správny čas, obloha sa trhá, cesty sú mokré
od výdatnej búrky, ale my sme suchí. Akurátne hladní zastavujeme
na našej obľúbenej „povinnej“ zastávke na Kalte Kuchl a
dávame si výborný šnicel.
Posilnení
vyrážame smer Gaming, kochám sa, ďalej Admont, Trieben cez
parádnu novú cestu a nakoniec Murau. Trasu som nadĺžil o nejakých
100 km na konečných 420 km.
Nebolo sa kam ponáhľať, checkin na
ubytku bol aj tak možný až po 16,00....náš príchod vychádzal
na 18-19 hodinu. Tak akurát. Cestou sme si v Murau ešte pre istotu
nakúpili v miestnych potravinách večeru.
Po
vybalení sa sme si dali niečo pod zub a vyšli si na prechádzku do
mestečka. Drobné útulné centrum, pekné prírodné kúpalisko –
príjemné miesto aj na letnú dovolenku. Je tu aj pivovar, už vieme
odkiaľ je Murauer beer :).
2.
deň Murau – Okruh Grobming – Hallstadt – Dachstein –
Obertauern - cca 320 km
V
noci sa mi sníva hnusný sen, že ma hrozne bolí hlava. Sníva sa
mi to niekoľko krát a vždy sa na to zobudím. Ráno bohužiaľ
zisťujem, že to nebol sen, ale brutálna migréna, ktorá ma až
trhala zo sna. Bolesť hlavy neskutočná, ledva sa hýbem, nemôžem
ísť ani na raňajky, nieto ešte jazdiť.
Dávam
si prvú pomoc v podobe špeciálnej tabletky na migrénu, nepomáha,
pár krát bežím na záchod ako ma napína na vracanie. Toto nie je
dobré.
Chalani
idú zatiaľ na raňajky, ja ležím polomŕtvy v posteli. Bohužiaľ
môj stav sa nezlepšuje, dohadujeme sa že oni idú jazdiť, ja
ostanem v posteli, iné sa robiť nedá.
Okolo
jednej, po ďalšej tabletke a oddychu, sa mi zázračne uľavuje.
Chalani si dali myslím Malta a Nockalm Strasse, to ja už nestíham.
Sadám opatrne na skúter, nech pojazdím aspoň trošku okolie.
Pobehám
po mestečku, prejdem si cez Solkpass a zastavujem za dedinkou
Grobming, kde som si vyhliadol pár kešiek.
Je tu parádny lanový
park a Zip Line dráha. Poobzerám sa chvíľu, zameriam kešku,
celkom ľahká korisť. Zisťujem, že ďalšia keška je za platenou
bránou na horskej ceste. Prezriem si ešte park, pozriem odchody
autobusu, ktorý vyváža „pilotov“ Ziplinu hore po tej platenej
ceste. Odchod autobusu je o 5 minút, ďalší ide za hodinu a pol.
Ani
som nevedel že chcem ísť, zrazu v hlave blik a trochu zhon. V
jednej miestnosti sa treba online checkovať, vyplniť osobné údaje
a podpísať „reverz“. V druhej miestnosti odovzdať papier,
odvážiť sa, zaplatiť a už fasujem pas a veľký Zipline ruksak s
popruhmi na dráhu. V autobuse sú už všetci nastúpení, pýtam sa
obsluhy či ma počkajú. Vraj ani nie, ale berie do ruky vysielačku
a oznamuje šoférovi, aby ma počkal. Naskočím do busu a vyrážame.
Keďže vonku bolo cez 30°C, bol som iba v krátkom tričku, všetky
veci som si nechal pohodené na skútri. Zrazu si uvedomím, že
pôjdeme úplne hore, odtiaľ budem v tej zime svišťať 130 km/h
dole....bomba. Rýchlo prosím šoféra nech mi zastaví, že tu
kúsok mám bundu. NIE. Nie je to možné, aj keď sme ešte stále
na parkovisku.
Prejdeme
asi 10 m a stojíme, šofér vyjde z autobusu a s niekým na
parkovisku hľadá stratený mobil. Rýchlo vybehnem aj ja a zdrapnem
bundu.
Fajn.
Teraz
už naozaj ideme, prejdeme cez mýtnicu a driapeme sa hore úzkou
kľukatou asfaltkou, širokou tak pre jedno auto. Vyhýbame sa pár
motorkám,autám, teda skôr oni nám, niekde cúvame, pozerám dole
na tú hĺbku.
Až
teraz som si uvedomil čo som urobil. Mám závrať z výšok, ideme
hore a tam ma niekde zaháknu nad skalami na lano a budem visieť
160m nad zemou. Oblial ma studený pot, triaška, adrenalín, som
debil.
Zastavíme
na parkovisku, šotolinkou sa kúsok prejdeme k hornej stanici.
Cestou sa nám otvoria nádherné výhľady na okolité hory. Na
stanici dostaneme rýchlu inštruktáž, ako si z ruksaku poskladať
postroj. Ešte jedno kontrolné váženie a môžeme pristúpiť k
lanám. Za chvíľku som na rade, obsluha ma pripne, úsmev z tváre
zmizne, blikne zelené svetlo a.....letím.
Parádny
zážitok! Pozri video...
Dole
ma čakajú veci tak ako som ich odložil. Obliekam sa, štartujem.
Je mi už celkom dobre, tak sa rozhodujem urobiť si menší okruh.
Hallstadt, Obertauern, Dachstein....škoda slov, treba pozrieť
fotky.
„Domov“
dôjdem vysmiaty a šťastný :).
Zajtra
máme ísť domov. Na poslednú chvíľu sa dozvedám, že môžem
mať o deň voľna viac. Tak hodím návrh, či si pobyt nepredĺžime.
Je tu naozaj dobre, takže nie je o čom debatovať. Na recepcii
oznamujem, že sme tu veľmi spokojní a radi by sme ostali deň
navyše. Môžeme, ale naša izba už bude obsadená, treba sa
presťahovať. Pauliho jenoizba už tiež nebude voľná, tak sa
pýtam recepčného, či je možná prístelka v našej izbe. Je.
Dostávame veľký apartmán, ubytko ešte lepšie ako sme mali,
paráda. A konečná cena za pobyt je dokonca výrazne nižšia ako
mala byť. Neskutočné.
3.
deň Murau – okruh po okolí - 281 km
Ráno
bez migrény, dobre vyspatý idem konečne na raňajky. Boli výborné,
slušný výber jedál aj nápojov, všetko chutné. Poruším diétu
a dám si aj koláč, makový...och.
Kam
dnes pôjdeme? Včera som si trasu navrhol za pomoci serveru BBR
(bestbikingroads.com) a jeho aplikácie v mobile. Chalani dostali na
OMV pumpe zdarma mapu okolia. Pozeráme kam ísť, na výber toho
veľa nie je. Severne som bol včera ja, juhozápad dali chalani, na
Malte a Nockalm som už bol, navyše pre to územie sa predpovedá
dážď. Čiže ostáva juhovýchod. Urobím návrh trasy až po
dedinku Strassburg, tam sa rozhodneme podľa počasia, či pôjdeme
doľava alebo doprava.
Po
asi pol hodine jazdy ma niečo šteklí na krku pod helmou. Asi
motýľ, ktorých je na ceste dosť, vyhrievajú sa na slniečku. Dám
tam prst a už mám v krku žihadlo a tuším nie jedno. Okamžite
zastavujem, rýchlo helma dole....super, paráda. Našťastie mám v
kufri lieky na alergiu, dopujem sa a za chvíľku ideme opäť ďalej.
Blbne
mi GPS signál, ideme po peknej rovnej ceste a zrazu mi navigácia
hlási – ak je to možné, otočte sa do protismeru. Tak to otáčam,
kontrolujem mapu, pokračujeme v ceste. Chalani krútia hlavou. O
chvíľu zmätkujem opäť, mám odbočiť doprava, ale to je akoby
do dvora rodinného domu. Idem teda rovno na námestie dedinky, kde
je slepá ulica. Tak sa otáčame, pozriem kam som mal odbočiť a
naozaj tam je odbočka vedľa brány domu, na takú úzku lokálnu
cestu.
Cesta
sa chalanom nepáči, úzka tak na jedno auto, občas štrk, ostré
zákruty. Opäť zle odbočím, otáčam to a keď sa nám s Paulim
stretnú pohľady, kričí do helmy TAK TOTO NE.
Čo
už, blbne signál, vidím to aj na zázname trasy v druhom mobile.
Konečne zastavujeme v Strassburgu, v tieni dostávam vynadané za tú
cestu. Vytiahnem ICH mapu a ukazujem, že tá cesta je odporúčaná
na okružnú jazdu. Situácia sa trošku ukľudní. Kontrolujem v
mobile BBR a táto lokálka tam teda odporučená nie je :). Mal som
sa vykašľať na mapu a ísť si podľa BBR. Našťastie
zbytok trasy už ide po slušnej ceste, tak máme slušné tempo.
Akurát pekné výhľady mi chýbajú.
Nie
som spokojný, čakal som viac. Je ešte málo hodín a už sa
blížime k Murau, tak sa dohadujeme, že si ešte napravíme chuť
na Solkpasse. Cestou nakúpime občerstvenie v potravinách a hore si
robíme piknik.
Po chvíli sa objavuje čierňava, dohnala nás
búrka. Ideme ešte skúsiť jazdu dole, či sa nám podarí
pokračovať, ale chytá nás dážď. Rýchlo to otáčame späť,
užijeme si aspoň polovicu Solkpassu.
Na
ubytku sme ani nie o šiestej. Ideme na ihrisko, sú tam lehátka,
sieťky, trampolíny a iné atrakcie, bláznime sa ako malé deti.
Ešte ideme do centra na pivko. Sedíme na námestí v podniku,
popíjame sódu s citrónom a Murauer beer. Pohodička. Až kým sa
nepriženie poriadny alpský lejak. Ledva sa ukryjeme, po opadnutí
návalu utekáme domov.
4.
deň Murau – BA 510 km
Ráno
si užijeme raňajky, vyplatíme ubytovanie a lúčime sa s Pauliem,
ktorý to ženie na diaľnicu a domov. My si dáme smer Solkpass a
Grobming, brat si chce totiž tiež zalietať.
Je nedeľa, všade
plno ľudí, takže sa tu dosť zdržíme. Máme to ale úspešne za
sebou, môžeme vyraziť domov. Okreskami samozrejme, krásnou cestou
24 cez Wildalpen, okolo Kalte Kuchl, posledné zastavenie v Hainburgu
na vyhliadke, ahoj nabudúce.
