nedeľa 25. januára 2015

Semmering, Wildalpen, Myrafalle

Drobný report z našej poslednej alpovačky.

Táto sezóna začala divne - počasie, málo času a málo peňazí, na jednodňovku cez Kalte Kuchl sa nie a nie dostať. Takže keď sa naskytla vhodná doba a výhodná ponuka na overené ubytovanie, nebolo prečo váhať a rozhodli sme sa začať sezónu rovno väčšou alpovačkou.

Ubytovanie na 3 dni v Semmeringu s polpenziou, overené, radi sme sa vrátili.

Keďže Semmering je tuto kúsok, dohadujeme čas odchodu na 10:00. Deň pred odchodom obúvam nové gumy, v deň odchodu ešte mením späť plexi na turistické od givi – má sa ochladiť a možno aj pršať.
Meškám iba 6 minút, vyrážame smer Eisenstadt a jeho „baby“, hrad Forchtenstein a za dedinkou Rosalia sa zastavujeme v peknom parku na piknik.



Ďalej pokračujeme nie na Kalte Kuchl ako som pôvodne chcel, ale volím vlnitú trasu, kade sme ešte nešli, cez Wiesnath, Warth, Aspang Markt. V diaľke sú čierne oblaky a som na vážkach, či skrátiť trasu, alebo byť ješitný a držať sa plánu. Vyhráva ješitnosť a neochota meniť trasu :), ak by sme to strihli priamo, nezmokli by sme a mali by sme sucho celý výlet. Ale hovorím, máme nepremoky tak ideme ako sme chceli. Rozpŕchlo sa teda pekne, nepremoky sa hodili – akurát v tom teple je jedno, či si mokrý od dažďa, alebo mokrý zvnútra z vlastného potu, lebo nepremok je ako fóliovník.

Trasa tam.



Zákrutky sme si prešli, prichádzame do Semmeringu na ubytko.



Parkujeme pekne pod strechou.



Došli sme akurát včas, po vybalení sa ideme rovno aj na večeru, osviežujem sa pivkom, na ktoré som sa už tešil.



Po večeri dávame ešte kultúrnošportovú vložku v podobe biliardu, stolného fotbálku, ruských kolkov atď., bazén vynechávame, plavky som bral zbytočne, lebo sme nakoniec do vody vôbec nešli.



Idem ešte von, pozrieť počasie, trošku prší, nech, aspoň bude zajtra krásne.



Ráno je nádherne, máme v pláne asi 420 km okruh, ktorý časovo vychádza len taktak, takže je dohoda, že si ideme pohodovým tempom a keď uvidíme, že pôvodnú trasu nebudeme stíhať, skrátime ju. Chcem ísť zákrutami cez Graz, na Judenburg a tam to otočiť hore cez Hohe Tauern, Admont a späť cez legendárnu a krásnu cestu 24 Wildalpen – práve túto by sme museli vynechať, keby sme nestíhali, našťastie všetko vyšlo ako malo :).



Graz je nádherné mestečko, išli sme priamo cez centrum a trčali trošku v zápche. Vôbec mi to ale nevadilo, aspoň sme si ho aspoň lepšie obzreli a vychutnali.
Niekde okolo Admontu velím, že musíme zastaviť a jesť. Sme už 7 hodín na mašine a vôbec nie som hladný. Takže zastavujeme na peknej čistinke, strom a pod ním stôl a lavice, pekné odpočívadlo, rozbaľujeme tam náš proviant, ako z reklamy :).



Rakúska príroda je ku mne štedrá a obdarí ma ešte svojimi plodmi, veľmi chutné lesné jahody :).



Čas vyraziť, aby sme stihli večeru :).



Konečne sú v diaľke veľké kopce, až takmer gýčovitá krása.





Ešte si užijeme cestu 24 v smere ako ju mám radšej :), na hotel sme stihli prísť včas :). Po večeri dávam ešte blízku kešku, nepochopiteľne chýba pero, tak si aspoň fotím logbook.



Ráno na terase je nádherné.



Plníme sa energiou na cestu.



Doping :).



Lúčime sa so Semmeringom



Naberáme smer domov, ale obklukami, máme čas, relax.



Minule sme dali cestou domov Hohe Wand, teraz vyberám Myrafalle, co je niečo ako náš Slovenský raj, drevené lávky popri vodopádoch.













Je to nejaké družobné miesto s iným maďarským a tak to aj vypadá, keď maďar prekladá do lóvänčiny. Proste sklené láhre, ani to neviem napísať. :)



No a keďže Kalte Kuchl musí byť, tak smer domov meníme na opačný, opäť si dávame krásne zákruty a na kalte povestný šnicel :). A potom už zase smer domov.

Wildalpen

Po poslednom vylete som mal v hlave zhruba takyto okruh


Zacali sme tankovanim v Hainburgu, kde sme si aj kupili dialnicne znamky. Nechcel som ist horom cez Hainfeld, Kalte Kuchl a Mariazell ako vzdy, ale spodom cez Semmering na Kapfenberg, vsetko po dialnici.
Hned v Hainburgu mame prvy zadrhel. Neviem po nemecky, ale hrdo si pytam autoban vinete fur motorad, cvaj stuk. Teta sa pyta ci cen tage, ja hovorim ja. Oznaci nam znamky, ja platim, sice vyssiu sumu ako som cakal a idem k motorkam. Vsimam si na blocku sumu za znamku 7,90€ namiesto 4,50€ a tusim zradu. Ano, na znamke je auto a teta nam omylom dala znamky na auto. Takze skrabem sa po hlave, dumam ako vysvetlim tete problem ked neviem po nemecky a ona po anglicky, uz vidim vyhodene prachy von oknom, ked zrazu z pumpy vykroci veduca pumpy a zacne mi vysvetlovat ze nastala chyba. Pri pokladni mi vysvetlia, ze povodnu platbu stornuju a opat nablokuju benzin a teraz uz spravne znamky, vsetko teda prebehlo hladko, s usmevom sa lucime a mozeme vyrazit :)

Hainburg, Wien, Semmering, Kapfenberg, prazdna dialnica, drzime si 90/80 tku a uzivame si. Po cca 90 km zastavujeme na kratky oddych,



ja mam navyse krasnu spotrebu, v prepocte 3,27 litra...to ujde nie? :) teplota krasnych 29°C.



V Kapfenbergu zideme z dialnice, mame este polku nadrze. Kedze uz presla hodna chvilka a sme hladni, ideme jest. Sme sami, tak davame prednost jedlu nadivoko - snicel nebude. Zastavim teda pred prvymi potravinami a kupujem pecivo, syr, salam, keksiky a ideme hladat vhodne miesto.

cestou...



nasli sme :) stol s lavickami, co viac...




hadam len krasny vyhlad




Z Kapfenbergu smerujeme hore na Thorl a Gusswerk, kedze mame stale dost benzinu, rozhodujeme sa tankovat v Gusswerku, kde je ale najblizsia pumpa 3 km dalej, v Mariazelli. Cestou pod Mariazellom najdeme dedinsku malu OMV, ale brat veli, ideme o kilometer dalej do Mariazellu na velku OMV :). Tak ideme serpentinami hore, brat uz na rezervu, ked nam 200m pred pumpou zablokuje cestu policajne auto. Musime stat, za nim pristava zlty vrtulnik a naokolo je plno hasicskych aut a sanitiek...nieco sa stalo....tak sa teda nakoniec s dlhym nosom otacame a ideme spat dole na tu malu OMV :),  brat tankuje, ja mam stavy stale dost.

V Gusswerku otacame doprava smer cesta 24 na Wildalpen, tato cesta bola nasim cielom a naozaj ju odporucam. Nadherny usek, sice sa strieda kvalitny asfalt so starym vyfrezovanym a popraskanym (teraz uz je vsade novy asfalt), ale tie pohlady stoja za to...po ceste je aj niekolko tunelov...
ved aha....









Jawa v alpach, spokojny jazdec :)






potrebuje to komentar?




Zastavujem takto kusok pri krajnici, za sebou pocujem rev supersportov, naozaj tomu nakladaju, davam preto vystrazne smerovky, nech ma vidia uz z dialky. Este nestacim ani poriadne zosadnut zo skutra, ked pri mne stoja a pytaju sa, du ju niid help? S usmevom odpovedam, ze chcem si urobit iba fotku a ze dakujem...potesilo to....




cestou...



V dialke Erzberg ked to niekomu nieco hovori (pri planovani trasy som ani netusil, ze pojdeme okolo, na mape bolo vidiet iba skvrnu, nevenoval som jej pozornost :))




je to naozaj obrovske...




Cestou si hovorim, skoda ze som nevedel o tomto moste, mohli sme si cestu naplanovat cez neho....len co sme vosli za zakrutu, nasledoval velky vracak a boli sme tam :)




Tento dedusko na Vespe nas v zakrutach s prehladom trhol...no co...Jawa je Jawa  :twisted:



Uz mi dochadza benzin, tankujeme preto na BP v St. Peter Freienstein a padame domov, najvyssi cas. V Bruck am der mur ideme na dialnicu a dalej uz nema cenu pisat.

Tesi ma krasny vylet, ze ho zvladla aj Jawka, krasne 2 spotreby 3,56 a 3,26 litra.
Domov som prisiel o pol dvanastej v noci, unaveny z cesty, no s usmevom na tvari.Jedine co mi kazilo naladu bolo vedomie, ze na druhy den musim byt v praci o 6,00.

sobota 24. januára 2015

Leitha mountains geocaching

Ráno vstanem, urobím si kávu, pozriem von oknom. Je škaredo a zima, 7°C. Čaká ma nejaká práca na počítači. Tá by mohla počkať do večera, čo keby som si šiel zajazdiť? Ale v takom počasí? Aspoň si nájdi dobrý dôvod! Chvíľu rozmýšľam a hneď mi napadá geocaching. Mám uloženú kešku ešte z leta, je ďaleko tak akurát na dnešný výlet. Super, takže idem.

Vyťahujem zimnú výbavu: zimnú vložku do bundy, zimnú vložku do ladviňáku, kolenačky a kuklu z Lidlu, samozrejme zimné rukavice. Do termosky dávam kávu.
Štartujem skúter, helma na hlavu, do navigácie ťukám cieľ. Vyrážam.

Cesta ubieha svižne, premávka je slabá. Hneď som na hraniciach, idem okreskami cez Berg, Kitsee, Parndorf, Jois, Purbach. Tam je moja dnešná keška. Parkujem na odporučenom mieste a idem asi 100m pešo po poľnej ceste.


Trochu do kopca a som pri prvom bode, ktorý treba odfotiť. Zistím z tabule informácie, ktoré musím poslať zakladateľovi kešky.


Je to táto keška http://coord.info/GC2HKZ9, hovorí o Leitha Mountains a vápenci, ktorý sa tu nachádza. Pokochám sa chvíľu a idem k druhému bodu. Je to starý vápencový lom, nutnú ďalšiu fotku robím selfie. Do lomu si chodia miestni opekať, je tu roztrúsených niekoľko ohnísk. V lete to tu musí byť romantika.


Je odtiaľto krásny výhľad na jazero neusiedler.



Misia splnená, idem pomaly dole ku skútru. Aby sa nepovedalo, že som si termosku bral zbytočne, dávam si ešte na stojáka malý "piknik". Pohyb ma zohrial, ale aj tá káva bodla.


Fúka taký vietor, že mi zhodil termosku aj pohár, takže som získal patinu. Balím, vyrážam spokojný domov. Cestou zastavím ešte kvôli tejto fotke :).


Domov prídem až za tmy. Urobil som 120 km, nestretol som jediného motorkára. Ani sa nečudujem :).

PS - keška bola typu earth cache, čiže pre zmenu som nehľadal skrýšu s krabičkou, ale robil fotky a odpovedal na zadanie.

utorok 20. januára 2015

Bočné tašky givi na Gilera Nexus

Tak som konečne nahodil na nexíka textilné tašky givi a nevypadá to až tak zle :)
Jedna taška má objem 22 l, po rozšírení 35 l.


Tašky nezavadzajú ani mne ani spolujazdcovi


Aj keď sa naplnia, tak bude dúfam dostatočná vzdialenosť od výfuku.



Ani to moc nerozširuje skúter, je to širšie o pár centy ako späťáky, horšie to bude keď sa tašky rozšíria na 35 l.



Trošku rozmazané, ale snáď je to vidieť. Mám to upevnené pod sedlom, takže sa to za jazdy nemá ako pohnúť. Pre istotu vedené pod madlami spolujazdca.